Spasticita po mozgovej príhode nemusí byť trvalá. V Nemocnici AGEL Bratislava sa pacientom venujú komplexne

Spasticita patrí medzi časté následky neurologických ochorení, najmä cievnej mozgovej príhody. Napriek tomu, že dokáže výrazne obmedziť pohyb, samostatnosť aj kvalitu života pacienta, mnohí ľudia nevedia, že existujú možnosti, ako jej prejavy zmierniť a zlepšiť funkčnosť postihnutých končatín. V Nemocnici AGEL Bratislava sa tejto problematike špeciálne venujú v rámci ambulancie fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie (FBLR), ktorá je súčasťou komplexnej rehabilitačnej starostlivosti nemocnice.

Spasticita je stav, pri ktorom dochádza k zvýšenému svalovému napätiu. Svaly sú stuhnuté, pohyb je obmedzený a pacient môže mať problém s chôdzou, používaním ruky, obliekaním či vykonávaním bežných denných aktivít. Najčastejšie sa objavuje u pacientov po cievnej mozgovej príhode, ale aj po úrazoch mozgu a miechy alebo pri niektorých neurologických ochoreniach. „Pacienti často vnímajú stuhnutie končatín po mozgovej príhode ako niečo, s čím sa musia naučiť žiť. V skutočnosti však ide o stav, ktorý vieme odborne diagnostikovať a cielene ovplyvňovať. Včasná liečba a správne nastavená rehabilitácia dokážu významne zlepšiť pohybové schopnosti pacienta, jeho samostatnosť aj kvalitu života,“ vysvetľuje neurologička a lekárka ambulancie FBLR Nemocnice AGEL Bratislava, MUDr. Miriama Gáborová, MPH.

Najväčšiu skupinu pacientov so spasticitou tvoria ľudia po cievnej mozgovej príhode. Práve u nich môže zvýšené svalové napätie komplikovať návrat do bežného života aj napriek tomu, že sa ich zdravotný stav po akútnej liečbe stabilizoval. Bez odbornej starostlivosti môže spasticita viesť k bolestiam, deformitám končatín, kontraktúram a ďalšiemu zhoršovaniu pohyblivosti. Liečba spasticity si vyžaduje komplexný prístup, v ktorom zohráva zásadnú úlohu rehabilitácia. V Nemocnici AGEL Bratislava je pacientom k dispozícii tím odborníkov z oblasti rehabilitačnej medicíny, fyzioterapie a neurológie, ktorí spoločne pripravujú individuálny terapeutický plán.

„Našim cieľom nie je len zmierniť svalové napätie. Snažíme sa pacientovi pomôcť získať späť čo najväčšiu mieru samostatnosti, zlepšiť funkciu postihnutej končatiny a umožniť mu návrat k aktivitám, ktoré boli pred ochorením bežnou súčasťou jeho života. Práve preto je dôležité, aby pacienti vedeli, že pomoc existuje a netreba sa zmieriť s tým, že sa ich stav už nedá ovplyvniť,“ doplňuje MUDr. Gáborová.