Bolesť, ktorá obmedzuje život. Rehabilitácia pomáha dostať chrbticu späť do formy

Bolesť chrbtice netreba považovať za bežnú súčasť života. Vertebrogénny algický syndróm patrí medzi najčastejšie príčiny bolestí pohybového aparátu a významne ovplyvňuje kvalitu života pacientov. S touto diagnózou sa pravidelne stretávajú aj lekári lôžkového rehabilitačného oddelenia z Nemocnice AGEL Bratislava. Za vznikom bolestí chrbtice stojí viacero faktorov. Koho najčastejšie syndróm postihuje a čo môže byť účinná prevencia v rozhovore prezradí MUDr. Kamila Beľušová, lekárka lôžkového rehabilitačného oddelenia.

Čo je vertebrogénny algický syndróm a s akými ťažkosťami pacienti najčastejšie prichádzajú?

Vertebrogénny algický syndróm (VAS) je súhrnné označenie pre bolestivé stavy vychádzajúce z chrbtice a jej okolitých štruktúr, a teda medzistavcových platničiek, medzistavcových kĺbov, väzov či svalov. Ide o jednu z najčastejších diagnóz, s ktorou sa stretávame na lôžkovom oddelení či v rehabilitačnej ambulancii. Pacienti najčastejšie prichádzajú s bolesťou v driekovej alebo krčnej oblasti chrbtice. Bolesť môže byť lokálna alebo môže vystreľovať do končatín. Často ju sprevádza stuhnutosť, obmedzenie pohybu, svalové spazmy, niekedy aj tŕpnutie alebo pocit slabosti v končatinách. Mnohí pacienti opisujú, že im bolesť výrazne obmedzuje bežné denné aktivity aj pracovný život.

Aké sú najčastejšie príčiny vzniku bolestí chrbtice a chrbtového svalstva?

Vo väčšine prípadov nejde o jednu konkrétnu príčinu, ale o kombináciu viacerých faktorov. Významnú úlohu zohráva sedavý spôsob života, nedostatok pravidelného pohybu, dlhodobé preťažovanie chrbtice, nesprávne pohybové stereotypy či jednostranné pracovné zaťaženie. S pribúdajúcim vekom sa pridávajú degeneratívne zmeny chrbtice, ktoré však nemusia automaticky spôsobovať bolesť. Svoje miesto majú aj nadváha, oslabenie hlbokého stabilizačného systému, stres a psychické napätie, ktoré často vedú k zvýšenému svalovému napätiu a zhoršovaniu bolestí.

Ktorí pacienti tvoria najväčšiu skupinu? Ide skôr o seniorov, ľudí po operáciách alebo pacientov v produktívnom veku?

Najväčšiu skupinu tvoria pacienti v produktívnom veku, približne medzi 30. a 60. rokom života. Ide o ľudí, ktorí veľa sedia pri počítači alebo naopak vykonávajú fyzicky náročnú prácu. Práve u nich bolesti chrbtice často vedú k práceneschopnosti a zníženiu kvality života. Samozrejme, stretávame sa aj so seniormi, u ktorých dominujú degeneratívne zmeny chrbtice, a s pacientmi po operáciách chrbtice, ktorí si vyžadujú individuálne vedenú rehabilitáciu. V posledných rokoch však vidíme nárast problémov aj u mladších ľudí, často v súvislosti so sedavým spôsobom života a nedostatkom pravidelnej fyzickej aktivity.

Aké formy tohto syndrómu poznáme?

Vertebrogénny algický syndróm môže byť akútny alebo chronický. Z hľadiska lokalizácie rozlišujeme bolesti krčnej, hrudnej a driekovej chrbtice. Podľa príčiny môže ísť o funkčné poruchy pohybového aparátu, degeneratívne ochorenia chrbtice alebo o stavy spojené s útlakom nervových štruktúr, keď sa okrem bolesti objavujú aj neurologické príznaky, ako sú tŕpnutie, porucha citlivosti či svalová slabosť.

Akú úlohu zohráva rehabilitácia pri liečbe vertebrogénneho algického syndrómu?

Rehabilitácia je jedným zo základných pilierov liečby. Jej cieľom nie je iba zmierniť bolesť, ale predovšetkým odstrániť alebo ovplyvniť príčinu problémov, obnoviť správnu funkciu pohybového aparátu a predchádzať opakovaným bolestiam. Veľmi dôležitá je aj edukácia pacienta. Vysvetľujeme mu, ako správne zaťažovať chrbticu, aké pohybové návyky zmeniť a prečo je pravidelný pohyb dôležitou súčasťou liečby.

Aké rehabilitačné postupy a terapie využívate pri týchto pacientoch najčastejšie?

Liečba je vždy individuálna a prispôsobená konkrétnemu pacientovi. Základ tvorí liečebná telesná výchova zameraná na aktiváciu hlbokého stabilizačného systému, zlepšenie mobility chrbtice, posilnenie oslabených svalových skupín, strečing skrátených svalov a nácvik správnych pohybových stereotypov. Podľa potreby využívame aj mäkké techniky, mobilizačné techniky, postizometrickú relaxáciu, myofasciálne techniky, trakčné techniky, kinesiotaping či edukáciu pacienta v oblasti ergonómie a správnych pohybových návykov.

Súčasťou komplexnej rehabilitácie je aj fyzikálna terapia, ktorú indikujeme podľa charakteru ťažkostí. Využívame najmä elektroliečbu (analgetické a stimulačné prúdy, TENS, interferenčné prúdy), ultrazvukovú terapiu, laseroterapiu, magnetoterapiu, rázovú vlnu pri vybraných muskuloskeletálnych diagnózach, termoterapiu a kryoterapiu, ako aj ďalšie procedúry zamerané na zmiernenie bolesti, podporu hojenia a regenerácie tkanív. Významnou súčasťou liečby je aj úzka spolupráca rehabilitačného lekára, fyzioterapeuta a samotného pacienta, pretože práve komplexný a aktívny prístup prináša najlepšie dlhodobé výsledky.

Ako dlho zvyčajne trvá návrat pacienta k bežným aktivitám?

Závisí to od príčiny, dĺžky trvania ťažkostí a spolupráce pacienta. Pri akútnych bolestiach môže dôjsť k výraznému zlepšeniu už v priebehu niekoľkých dní. Chronické bolesti si však vyžadujú dlhodobejšiu rehabilitáciu a najmä aktívnu spoluprácu pacienta. Je dôležité si uvedomiť, že rehabilitácia nekončí ústupom bolesti. Ak pacient prestane cvičiť hneď po zlepšení stavu, riziko návratu ťažkostí je pomerne vysoké.

Dá sa vzniku vertebrogénneho algického syndrómu predchádzať? Čo by ste odporučili verejnosti?

Vo veľkej miere áno. Najlepšou prevenciou je pravidelný pohyb, udržiavanie primeranej telesnej hmotnosti, posilňovanie svalov trupu a správne pohybové návyky. Ľuďom, ktorí majú sedavé zamestnanie, odporúčam pravidelne meniť polohu, robiť si krátke prestávky počas práce a zaradiť do svojho programu aspoň niekoľkokrát týždenne cielenú pohybovú aktivitu. Rovnako dôležitá je kvalitná regenerácia, dostatok spánku a zvládanie stresu.

Kedy by mal človek s bolesťami chrbtice vyhľadať odbornú pomoc?

Keď je bolesť chrbtice dlhodobo obmedzujúca vo vykonávaní bežných aktivít, opakovane sa vracia alebo výrazne obmedzuje bežné fungovanie, je vhodné vyhľadať odborníka. Okamžité vyšetrenie je potrebné pri bolestiach spojených s výraznou svalovou slabosťou, poruchou citlivosti, problémami s močením alebo vyprázdňovaním, po úraze, pri horúčke alebo pri náhle vzniknutej silnej bolesti, ktorá sa rýchlo zhoršuje.

Čo by ste odkázali pacientom, ktorí bolesti chrbtice dlhodobo podceňujú?

Bolesť chrbtice netreba považovať za bežnú súčasť života ani za niečo, s čím sa človek musí naučiť žiť. Čím skôr sa začne riešiť jej príčina, tým väčšia je šanca na úspešnú liečbu a návrat k plnohodnotnému životu. Zároveň by som chcela zdôrazniť, že samotné lieky proti bolesti problém väčšinou nevyriešia. Dlhodobý úspech prináša najmä aktívny prístup pacienta, ktorý zahŕňa pravidelné cvičenie, zmenu pohybových návykov a spoluprácu s odborníkmi. Investícia do pohybu a prevencie sa človeku vráti v podobe lepšej kvality života a menšieho rizika opakovaných bolestí.