Alzheimerova choroba kradne spomienky

Alzheimerova choroba začína nenápadne a pomaly. Potichu sa vkráda do života a neodchádza, naopak, rozvíja sa. Práve 21. september je vyhlásený za Svetový deň Alzheimerovej choroby, ktorý poukazuje na potrebu pochopenia a podpory ľudí s týmto ochorením. V AGEL Clinic sa týmto pacientom venuje neurologička MUDr. Ronnie Šandorová Traubnerová, ktorá o téme povedala viac.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie patrí demencia Alzheimerovho typu medzi desať najčastejších príčin úmrtí vo svete. Na Slovensku sa odhaduje, že týmto ochorením trpí približne 60-tisíc ľudí. „S Alzheimerovou chorobou sa stretávam vo svojej praxi pomerne často. Najčastejšie sa ochorenie objavuje u pacientov po 60. – 65. roku života a každým rokom takýchto prípadov pribúda,“ približuje neurologička MUDr. Ronnie Šandorová Traubnerová z AGEL Clinic v Bratislave.

„Alzheimerova choroba je neurodegeneratívne ochorenie, pri ktorom mozgové bunky postupne odumierajú a strácajú svoju funkciu. Hlavnú úlohu v procese zohráva bielkovina beta amyloid, ktorá sa ukladá do mozgu vo forme tzv. amyloidných plakov a poškodzuje nervové bunky. Vznik ochorenia je podmienený kombináciou genetických a environmentálnych faktorov. Čisto genetická – familiárna forma je zriedkavá, vo väčšine prípadov ide o tzv. sporadické formy,“ vysvetľuje odborníčka.

 „Medzi najčastejšie prejavy Alzheimerovej choroby patrí porucha krátkodobej pamäti, zmätenosť v známom prostredí či spomalenie bežných denných aktivít. Demencia je všeobecný pojem pre skupinu ochorení spojených s poruchami pamäti a kognitívnych funkcií, pričom Alzheimerova choroba je jej najčastejšou príčinou,“ hovorí MUDr. Šandorová Traubnerová a doplňuje, že fungujúca prevencia zatiaľ neexistuje, no odporúča sa zdravý životný štýl – pravidelný pohyb, vyvážená strava, duševná aktivita a dôsledná liečba sprievodných ochorení, akými sú napríklad vysoký krvný tlak alebo poruchy štítnej žľazy.

Alzheimerovu chorobu dnes ešte nedokážeme vyliečiť, no dostupné lieky spolu s podpornou liečbou dokážu spomaliť progresiu ochorenia. Starostlivosť o pacienta je však veľmi náročná. „S postupom choroby pacient stráca schopnosť postarať sa o seba, prestáva rozpoznávať blízkych, je inkontinentný, potrebuje pomoc pri stravovaní, býva zmätený a niekedy sa objavuje aj agresivita či paranoidné prejavy. Často končí v špecializovaných zariadeniach pre pacientov s demenciou alebo má doma zabezpečenú opatrovateľskú službu. V mnohých prípadoch sa o neho starajú príbuzní, čo je však nesmierne náročné, pretože ide o nepretržitú 24-hodinovú starostlivosť,“ dodáva MUDr. Ronnie Šandorová Traubnerová.