Hypermobilní ľudia majú častejšie ploché nohy

Bolesti kĺbov, šliach či natrhnuté väzy môžu mať príčinu v poruche kolagénu. Pomôcť môže pravidelný a správny pohyb.

Hypermobilné kĺby sa dokážu ohnúť za hranicu typického rozsahu pohybu. Môžu za to buď špecifické dedičné poruchy spojivového tkaniva, tvar kĺbov, voľnejšie väzy alebo svalový tonus, dokonca aj zranenie či nadmerný strečing.„U geneticky podmienenej hypermobility ide o poruchu kolagénu, čo spôsobuje zmenu v tkanive, ktoré je viac uvoľnené. Môže však vzniknúť aj sekundárne, napríklad pri určitých športoch ako sú gymnastika, balet či joga, kde sa vyžaduje väčší rozsah pohybu. Tiež môže nastúpiť po úrazoch, alebo vplyvom hormonálnych zmien najmä v tehotenstve. U dievčat sa vyskytuje častejšie ako u chlapcov,“ hovorí o väčšom rozsahu pohybu ako je bežný štandard MUDr. Ingrid Štefanková, špecialistka v odbore fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia z bratislavskej AGEL Clinic.

Hypermobilitu možno stanoviť na základe špecifických testov, ktoré zisťujú rozsah pohybu. Vyšetrenie kĺbov je bodované a podľa bodov sa určí stupeň hypermobility. „Laxicita, teda uvoľnenosť kĺbov, má za následok väčšiu nestabilitu kĺbu, a teda aj väčšie riziko rôznych zranení a úrazov. Vznikajú napríklad blokády chrbtice, často sprevádzané „pukaním“ pri pohybe, nadmerné prelupovanie kolien, lakťov. U detí bývajú funkčne ploché nohy i nestabilita v členkových kĺboch. Objavujú sa častejšie podvrtnutia členka, kolena, opakované natiahnutie a natrhnutie šliach a svalov. U dojčiat môže hypermobilita viesť k oneskorenému motorickému vývoju. Vzhľadom na to,  že svalový tonus je znížený, u detí bývajú časté chybné držanie tela a padnuté klenby na nohách,“ vysvetľuje skúsená špecialistka.

Keďže ľudia so syndrómom hypermobility sú náchylnejší na zranenia a vykĺbenia, mali by si nájsť čas na pravidelné cielené cvičenie. V akomkoľvek veku je preto vhodné vyhľadať odbornú pomoc a pod vedením fyzioterapeuta najskôr odstrániť nesprávne pohybové stereotypy a naučiť sa vedome novým pohybom. „Z hľadiska terapie sú dôležité stabilizačné cvičenia v správnom centrovanom postavení v jednotlivých segmentoch s nácvikom správnych pohybových stereotypov s dôrazom na trupovú stabilitu. Cvičiť treba pravidelne, aby sa vybudovali správne pohybové návyky. Súčasne treba posilniť svaly, ktoré stabilizujú kĺby v správnej polohe. Pozornosť je nutné venovať hlbokému stabilizačnému systému so správnym držaním tela v sede aj v stoji a pri rôznych pohybových aktivitách,“ dodáva MUDr. Ingrid Štefanková.

Na posilnenie stredu tela možno využiť aj rôzne nestabilné plošiny i balančné cvičenia. Nevhodné sú švihové cviky, ktoré ešte zväčšujú rozsah pohybu. Pri naťahovaní sa je správne „nevyťahovať“ končatinu z kĺbu, ale udržať kĺb v centrovanom postavení. Skrátené svaly je dôležité uvoľniť jemne a v krajných polohách nezväčšovať rozsah pohybu. Hypermobilní ľudia by sa taktiež mali vyvarovať jednostrannej záťaži a pri dlhšom sedení využívať dynamické podložky, prípadne fit loptu.