Za bolesťou hlavy býva často ďalekozrakosť

Takmer každý človek na svete zažije počas svojho života problém so zrakom. Náš najdôležitejší zmysel má dokonca vlastný Svetový deň zraku, ktorý pripadá na druhý októbrový štvrtok. Aktuálny ročník má za cieľ poukázať na dôležitosť dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Prax ukazuje, že mnohé očné vady sa zistia náhodne.

Medzi najčastejšie ťažkosti, s ktorými ľudia navštevujú oftalmologické ambulancie sú neostré videnie, výpadky v zornom poli, zápaly, alergie, pocit cudzieho predmetu v oku, úrazy, ale aj bolesti hlavy, ktoré nemajú zjavnú príčinu. „Ambulantní oftalmológovia diagnostikujú refrakčné chyby ako sú krátkozrakosť, ďalekozrakosť, astigmatizmus a presbyopia. Ďalej sú to šedý a zelený zákal, ako aj všetky choroby sietnice,“ vymenúva očná lekára MUDr. Slavomíra Hercová z AGEL Clinic Bratislava. Ako dodáva, malé deti majú zväčša iné zrakové problémy ako dospelí. Očné vady sa u mnohých z nich zvyčajne objavia náhodne. „Počas svojej praxe si spomínam na desaťročné dievčatko, ktoré prišlo na vyšetrenie preventívne, žiadne ťažkosti rodičia neudávali a vyšetrením sme zistili +8 dioptrií. Takýto človek vie naozaj len veľmi orientačne zaostrovať predmety, všetko vidí matne a rozmazane,“ spomína lekárka na raritný prípad.

Horší zrak je neraz príčinou bolesti hlavy. Najčastejšie ju spôsobuje ďalekozrakosť. Ťažkosti sa objavia po dlhšom používaní počítača a po skončení čítania. Tento druh činností je pre ďalekozrakých únavný, pretože musia vynakladať veľké úsilie na zaostrenie objektu. „Problémom je, že veľa ľudí o svojej ďalekozrakosti ani nevie, keďže zrak sa tomu do určitej miery prispôsobil a očnú vadu odhalí až náhodné očné vyšetrenie. Riešením je správne korigovanie refrakčnej chyby a bolesti hlavy rýchlo ustanú,“ vysvetľuje oftalmologička Slavomíra Hercová. Zriedkavejším dôvodom bolestí hlavy je škúlenie - strabismus. Aby títo ľudia videli,  musia ich oči vynaložiť veľké úsilie na to, aby boli v paralelnej polohe. Liečba pozostáva v predpise okuliarov s prizmatickými šošovkami.

Refrakčné operácie zvyčajne oftalmológovia neodporúčajú, zväčša sa pre ne rozhodne samotný pacient po zvážení všetkých možností. „Sú viaceré možnosti korekcie refrakčných chýb ako sú okuliare, kontaktné šošovky, a ak to pacientovi nevyhovuje alebo ho to obmedzuje v bežnej činnosti, rozhodnutie o refrakčnej operácii má vo svojich rukách pacient,“ uzatvára očná lekárka.