Alzheimer sa dá zachytiť včas, dôležité je spozorovať prvé príznaky

Alzheimerova choroba začína nenápadne a pomaly. Potichu sa vkráda do života a neodchádza, naopak, rozvíja sa. Práve 21. september je vyhlásený za Svetový deň Alzheimerovej choroby, ktorý poukazuje na potrebu pochopenia a podpory ľudí, ktorí touto chorobou trpia.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie patrí demencia Alzheimerovho typu medzi desať hlavných smrteľných ochorení, na Slovensku je ňou postihnutých približne 60 tisíc ľudí. ,,Ide o nenávratné poškodenie mozgových buniek a spojov medzi nimi. Doslova sa niektoré časti mozgu postupne zmenšujú. Sprvu sú poškodené len časti mozgu, kde sídli pamäť, neskôr môže byť postihnutý celý mozog. Pacient  môže rozprávať, chodiť, jesť, vykonávať aj jednoduché činnosti, ale nechápe, čo sa s ním deje. Postupom choroby  sú pacienti schopní robiť stále menej vecí. Nespoznávajú svojich najbližších, nevedia sa orientovať v dovtedy známom priestore, až sú úplne odkázaní na pomoc druhých,“ vysvetľuje neurologička z AGEL Clinic MUDr. Iveta Nikolová.

Táto choroba sa ale dá zachytiť včas. Medzi prvé varovné príznaky patrí zabúdanie nedávnych udalostí, mien, zhoršovanie pamäti či neschopnosť orientovať sa v čase a v známom priestore. ,,Niekedy to môže byť časté opakovane otázok, zmeny nálad  a správania, nezáujem o seba, o hygienu alebo neporiadok v dovtedy upratanom byte. Na začiatku si to pacienti aj uvedomujú a snažia sa pred rodinou zamaskovať niektoré príznaky a pripisujú to únave, veku a stresu. Už vtedy by mala rodina alebo najbližší  vedieť rozpoznať , že niečo nie je v poriadku,“ hovorí odborníčka MUDr. Nikolová. ,,Medzi takzvané rizikové faktory patrí ženské pohlavie, taktiež vek, pretože výskyt Alzheimerovej choroby stúpa s vekom, patrí sem aj pozitívna rodinná anamnéza a genetická záťaž. Ďalším faktorom môžu byť úrazy hlavy spojené s bezvedomím, ochorenia mozgu spôsobené poruchou prekrvenia mozgu alebo dokonca vzdelanie – ľudia s nižším vzdelaním majú zvýšené riziko ochorenia .

Skutočná príčina  Alzheimerovej choroby zostáva stále neznáma, aj napriek neustále prebiehajúcemu výskumu rôznych príčin. V súčasnosti ešte choroba nie je vyliečiteľná, lekári však majú k dispozícii lieky na zmiernenie priebehu ochorenia a zlepšenie kvality života postihnutých. ,,Čím skôr je choroba diagnostikovaná, tým skôr sa začne s liečbou. V priebehu Alzheimerovej choroby sa môžu u chorých objaviť aj ďalšie prejavy  ako depresia, úzkosť, nepokoj, agresivita či nespavosť, takže liečba musí byť komplexná a musí zahŕňať aj tieto príznaky. V nemalej miere je dôležitá aj rehabilitačná liečba a podporná liečba, ktorá spočíva v špecifickom spôsobe komunikácie s chorým. Ide o prácu so spomienkami, hry s pamäťou, tanečnú terapiu a veľmi dôležité sú prechádzky,“ hovorí MUDr. Iveta Nikolová, ktorá tiež dodáva, že liečba je komplexná a vyžaduje multidisciplinárny prístup lekárov, teda  neurológa, psychiatra, psychológov a liečebných pedagógov.

Tak ako v prípade mnohých iných neurologických ochoreniach, ani v tomto prípade neexistujú žiadne špeciálne možnosti prevencie. Všeobecne je dôležitý zdravý životný štýl a starostlivosť o srdce aj mozog.   ,,Podchytením rizikových faktorov pre kardiovaskulárne ochorenia dokážeme významne znížiť aj riziko rozvoja demencie. Medzi ochranné faktory, ktoré znižujú pravdepodobnosť vzniku demencie,  patria hlavne vyššie vzdelanie, stály tréning mozgu a pamäti, a to najmä čítanie kníh a časopisov, lúštenie krížoviek a rôznych hlavolamov, hranie šachu, kartových hier  a rôznych iných pamäťových hier,“ vysvetľuje neurologička.  Dôležitý je aj dostatok duševnej a sociálnej aktivity, teda stretnutia s rodinou, vnúčatami, priateľmi, účasť na spoločenských udalostiach a rôzne fyzické aktivity a pestovanie zručnosti.

Väčšina pacientov žije doma po najdlhšie obdobie svojej choroby. Na začiatku ochorenia sú schopní byť aktívni v rámci denných povinností, po určitom čase však potrebujú každodennú pomoc. ,,Najlepšie je nechať chorého vo svojom prostredí, na ktoré je zvyknutý. Najdôležitejšie však je neustále zapájať postihnutého do všetkých jednoduchých činností a dodržiavať denný režim. Je potrebné vychádzať z toho, aké fyzické schopnosti a zručnosti chorý ešte má. Aktivity samozrejme treba prispôsobiť štádiu ochorenia a schopností pacienta. Treba byť trpezliví, kľudní, povzbudzovať a chváliť každý úspech,“ vysvetľuje MUDr. Iveta Nikolová.